utorok 29. mája 2012

Prague Food Festival 2012




Akcia na ktorú som sa tešila už roky a tentoraz konečne aj za mojej účasti. Lístky boli kúpené hádam do 20 minút od spustenia predpredaja a tak nám nič nebránilo vydať sa na gastro výlet. Okrem PFF, ktorý bol highligtom celej akcie sme ochutnali aj pár pražských reštaurácií ale o tých napíšem v inom príspevku.

Priznám sa, mala som veľké očakávania, veľmi veľké. Predstavovala som nenormálne dobré jedlo, veľa sprievodných akcií a myslela som si, že areál kráľovskej záhrady, kde sa celá akcia konala nebudem chcieť opustiť. Realita bola trochu jednoduchšia.

Systém na PFF je iný ako poznám z Bratislavy - vstupenky boli limitované na presný deň a aj hodinu, a kvôli práci a cestovaniu som vybrala sobotu s najskorším možným vstupom. O jednej poobede sme si už zamieňali vstupenky z predpredaja za grandy (oficiálne platidlo 1 grand = 25 kč), vyfasovali umelý príbor a smelo sme sa vybrali prezrieť si areál. Ten bol skutočne nádherný. Mal však jednu chybu. Nemohli ste si sadnúť na trávu, ktorá bola všade dookola. Limitovaný počet bufetových stolov bol nahradený stanmi ako na pivnom festivale. Nuž lepšie ako nič. Okolo obeda bolo ešte pomenej ľudí a mali sme čas prejsť všetky stánky, očami sa presvedčiť čo všetko fest ponúka. Ako prvá nás však zlákala degustácia vín. Základy pitia vína sme absolvovali s radosťou, someliér bol vtipný a všetko vysvetľoval veľmi jednoducho. Po pol hodinke a 4 pohároch vína sme s úsmevom odchádzali a konečne sme boli hladní. 



Oči nám padli na reštauráciu Na kopci. Ochutnali sme celé menu za 10 grandov, čo bolo mimochodom celkom dobrý nápad. Jednotlivé chody spolu vyšli viac ako keď ste ochutnali celé menu. Čiže prvý na rade bol Tatarák „Na Kopci“ s domácim chlebom. Tatarák chutil dobre, chlieb asi tiež, len si ho veľmi nepamätám a rukola to príjemne celé osviežila. 



Hlavný chod - Volská oháňka s foie gras v burgundské omáčce a jarním bramborovým salátem alias hovädzí chvost. To už bolo niečo nové a celkom chutné. Mäso úplne mäkké a šťavnaté a plnke s pečienkou nebolo čo vytknúť.



Dezert v podobe crème brûlée s mätovým sorbetom a rebarborovým chutney bol trochu sklamaním. Krém bol trochu rôsolovitý ale chutney chutilo výborne. Mätový sorbet bol trochu mimo, chutil totiž ako sadra. Biela hmota čudnej konzistencie a po mäte ani stopy. Na dezerty som freak ale tento nič moc. Aj to servírovanie v škrupinkách nebol bol môj cup of tea. Nevadí ideme ďalej.



Dávame si prestávku a pivo, líhame na deku a trochu trávime. Mňa po chvíli zdvihne zvedavosť a hľadám stánok kde by som si vyzdvihla svojho sprievodcu Grand Restaurant 2012, ktorý som si zaslúžila za skorý nákup lístkov. Cestou späť na deku ma zaujala zmrzlina z francúzskej reštaurácie Art Nouveau v Obecnom dome. Už som o nej totiž niekde čítala. Sto ľudí, sto chutí. No ja som sa musela vrátiť a opýtať sa kuchára ako ju vyrábajú. Trochu karamelu, mlieka, smotany a potom tie riasy. Dokonalá sladko slaná chuť, ktorá bola pre mňa úplne nezabudnuteľná. Áno, takto som si to predstavovala, konečne niečo, čo doma zaručene neuvarím. Tlieskam. Hádam to pôjde takto ďalej.



So sprievodcom v ruke sme sa pustili do ďalšej ochutnávky. Zastavili sme U Emy Destinovej, lákali ma krabie koláčiky ale nakoniec sme sa rozhodli pre Grilovaný Black Angus steak so zemiakovou kašou z bielej hľuzovky. Ako som sa prizerala ako pán kuchár dáva na porcelánové taniere zemiakové kašu mala som zlého tušáka. Veľkou naberačkou flák zemiaky na jeden tanier, potom flák na druhý.... Viem, že toho asi mali veľa, chceli byť rýchli ale predsa len mohli servírovať trochu jemnejšie a s citom. Pripadala som si totiž ako v kantíne. Steak bol skvelo pripravený a chuťovo fajn ale v kaši po hľuzovke ani pachu. K jedlu mi však chýbalo trochu šťavy.  A porcia bola ozaj len degustačná.



O 7 grandov ľahší sa vraciame k nákupu celého menu. Podľa sprievodcu sme usúdili, že reštaurácia Terasa U Zlaté studně nás nemôže sklamať. Predkrm v podobe peny z farmárskeho kozieho syra s marinovanou špargľou a pikantnou medovou omáčkou bol fajn. Celé jedlo bolo pekne mini, bejby špargľa a super boli malé chrumkavé guličky, v ktorých bol syr obalený. 



Hlavný chod v podobe bravčovej panenka „souse vide“ podávanej s omáčkou z údených kostí a zemiakovou kašou s hľuzovkovým maslom bol v poriadku. Omáčka príjemne výrazná, panenka mierne suchá a zemiaková kaša normálna. Neviem, čo mali všetci s tými hľuzovkami ale vzhľadom na ich cenu sa ani nečudujem, že ich nebolo cítiť. Fakt. 



Pri dezerte sme už odfukovali. Slivkový koláč s drobenkou, makom, tvarohom a domácou rumovo hrozienkovou zmrzlinou. Že by to bol dezert, za ktorým by som sa potrhala, asi nie. Cesto, v ktorom bol asi tvaroh bolo príliš tuhé a umelým príborom takmer neprekrojiteľné. Mak aj jedna švestka boli chutné. Zmrzlina mala výraznú rumovú chuť a po tom víne a pive som sa zrazu zľakla aby toho nebolo priveľa. Nebolo:) 



Pri tejto reštaurácii sme sa zamysleli nad celým konceptom food festov a čo nám ako zákazníkom má povedať. Jednoznačne by nás ponúkané jedlo malo nalákať na návštevu reštaurácie, kde by sme utratili už reálne peniaze. To sa však ani v sprievodcovi vychválenej reštaurácii nepodarilo. Viem, že asi nie je ľahké pripraviť menu, ktoré sa bude môcť podávať v improvizovaných podmienkach ale je to ich job. Už len pri jednoduchej otázke, či nemajú voľný stôl (mali niekoľko stolov priamo v stane) nám ujo bez emócie odpovedal, že nie. Nič viac nič menej, komunikácia žiadna. To ma trošku mrzelo. Mala som pocit daj grandy a choď. Keby sa usmial a povedal bohužiaľ máme plno, je nám to ľúto, dobrú chuť tak oukej. Ale to sa nekonalo. Sadli sme si teda na nepovelenú trávu dúfajúc, že nás sbs nevykáže z areálu a pokojne sme teda jedli.

Zostávalo nám ešte pár grandov ale už sme nevládali. Radšej sme vzali ešte jedno víno a prešli sa po areályismerom do hotela. 



Úprimne čakalo som viac zázrakov, skoro všade podávali plus mínus nejaké dusené mäso s kašou alebo knedlíkom a čokoládové peny s jahodami. A možno som len bola zle pripravená a nevybrala si tie správne reštaurácie. Nevadí veď môže isť aj budúci rok :)

pondelok 21. mája 2012

Pečené paradajky na tymiáne s hubami a s toastom z domáceho topianmburového celozrnného chleba


Jednoduché ale krásne jedlo! Čerstvé paradajky, skvelý chlieb, olivový olej...a 15 minút času.

Všetko pochádza z Miletičky, najlepší lup - topinamburový celozrnný chlieb sme objavili v stánku č. 142, a určite sa tam pre tento výborný chlebík budeme vracať. Okrem pečiva sme ochutnali aj ich klobásu a domov sme si odniesli aj niekoľko vzoriek hľuzovkového prášku a lupienkov. Pre viac info odporúčam stránku výrobcu http://www.indianskezemiaky.com/.

Na toast som použila:
2 hrubšie plátky chleba
za hrsť cherry paradajok
za hrsť malých šampiňónov (aby sa nemuseli dlho piecť)
čerstvý tymián
olivový olej 
soľ, korenie

Šampiňóny jemne umyjeme a spolu s rozkrojenými paradajkami, 3 vetvičkami tymiánu a trochou olivového oleja pečieme asi 10 minút. Dĺžka pečenia záleží od veľkosti húb. 



Medzitým rozpálime grilovaciu panvicu, plátky chleba pokvapkáme olivovým olejom, dáme na panvicu a opečieme z oboch strán.

Na pripravený toast poukladáme upečené paradajky s hubami, osolíme, okoreníme a pridáme aj pár lístočkov čerstvého tymiánu. 



Ak máte radi vajíčka, vyskúšala by som podávať toasty s volským okom z prepeličieho vajíčka. 

Dobrú chuť!




streda 16. mája 2012

Pečená zelenina s humusom




Toto je jedlo u nás doma pomerne častou večerou. Vždy máme zásoby konzervovaného cíceru (kupujeme ho v Seoul Plaza na Bajkalskej ulici 5/C), mrkva, petržlen sa tiež nájdu a po zemiaky nie je problém skočiť do Samošky pri dome.

Síce sa nejedná o super rýchlu večeru za 15 minút ale jej príprava je takmer samochodná;) Mrkvu a petržlen treba len očistiť, nakrájať a hodiť do hrnca s vodou a variť asi 15 minút.

Medzitým čo sa koreňová zelenina varí, pustím sa do humusu (recept nájdete tu http://la-petite-casserole.blogspot.com/2012/03/mrkvova-polievka-s-cervenou-sosovicou.html). Ten je hotový v priebehu 5 minút. Potom prídu na rad zemiaky. Dobre ich umyjem, zbavím zbytkov hliny a pokrájam na mesiačiky. Zemiaky nešúpem, mám ich rada aj s ňou. Po 15 minútach scedím zeleninu. Dám ju na plech, poriadne osolím a okorením, mrkva je totiž dosť sladká. Pokvapkám olivovým olejom, pridám bylinky, napr. tymián je fajn voľba. Nešetrila som a pridala som aj celú hlavičku cesnaku prekrojenú na dve časti a prihodila som aj domácu jarnú cibuľku. Celé som to dala do poriadne vyhriatej rúry na cca 30-40 minút, pokiaľ zelenina mierne nezhnedla a neurobila si kôrku. Mám odskúšané, že zemiaky trvajú asi tak 20-25 minút, takže tie vložím to trúby pod plech so zeleninou neskôr, tak aby všetko bolo upečené spolu.



Na záver pripravím šalát s dresingom z olivového oleja a citrónu a vegetariánska večera je na stole!

Pečená koreňová zelenina sa dá podávať aj ako príloha k mäsu, je dosť sýta a úplne nahradí zemiaky!

Online kurz varenia



Ako nadšený foodie sledujem všetky možné fóra o jedle a úplnou náhodou som si v novinách prečítala o kurze varenia, ktorý prebieha online.Stačilo mať len počítač, net , účet na google+ a web kameru. Okrem toho prebiehalo promo a kurz bol zadarmo. Tak prečo nie? Išla som do toho.

Na menu bol trojchodový obed pre 4 osoby. Caponata, burger a vanilková zmrzlina. Zoznam potravín, ktoré sme potrebovali  na ich prípravu nám prišiel niekoľko dní pred kurzom.  Takže bolo relatívne dosť času nakúpiť všetko potrebné. Ja som plánovala veľký nákup v rakúskom pohraničí ale za tri dni sa mi nepodarilo trafiť otváracie hodiny. Nevadí. Piatok večer to istil a slovenské supermarkety sú otvorené skoro non-stop. Bohužiaľ ;) V nákupnom zozname som si farebne označila, ktoré suroviny pôjdu do nákupného košíka a po 2 návštevách som mala všetko.  Objemy som zredukovala na 2 porcie a celý nákup ma vyšiel do 20 €. Záleží to samozrejme od aktuálneho stavu špajze, mne chýbali základné veci ako biely cukor, múka, mlieko, maslo, vajcia a tiež pravá dijónska horčica.  Na druhej strane, všetky potrebné bylinky a šaláty boli doma v kvetináči takže to s nákupom bolo tak 50:50.

V zozname na varenie sú aj presné mierky a je fajn ak si všetko pripravíte dopredu. Tak ako keď varia v telke, malé misky so všetkými surovinami. Pri 100 g bielka sa to inak ako dopredu ani veľmi nedalo. Na to treba kľud a čas;) Nie že by pri samotnom varení nebol..ale je to tak omnoho jednoduchšie.


Takže 10 minút pre začiatkom sme sa všetci pripojili cez google+, nebolo to nič zložité, stačilo sa prihlásiť do accountu a počkať kým príde invite na stretnutie. Po chvíli nás milo prívítala naša lektorka IvetaFabešová, porozprávala, čo všetko budeme robiť a o 10.00 sme začali variť.


Najprv prišiel rad na vanilkovú zmrzlinu. Tú som už raz skúšala, išlo u úplne iný recept, ale po tejto online skúsenosti zostanem pri Ivetinom recepte. Bol jednoduchý a zmrzlina bola fakt podarená. Ďalšia pecka prišla v podobe domácich sušienok. Tie boli úplná bomba! Zmes mandľových lupienkov, vanilky, bielkov, cukru a múky. Cesto malo veľmi zvláštnu farbu aj konzistenciu. Upiekli sme  z nich také malé tenké placky, ktoré sme ešte teplé ohýbali na vareche. Podľa predstáv sa vydarili až posledné dve, ale už aspoň viem ako na to;) Je to ideálny recept na dezert keď vám zostanú bielka.



Po sladkom úvode sme sa pustili do caponaty. Ako povedala moja kamoška, ktorá medzičasom prišla na obed, je to také moderné lečo. Išlo o znes baklažánu, paprík a rajčín ochutených bazalkou a petržlenom, ktorú sme podávali s rukolou a mozarelou. Síce išlo o predjedlo,  viem si to však predstaviť ako prílohu napríklad k mäsu.



Na záver sme pripravovali burgre. To už nebolo pre mňa nič nové, ale aj tak sme si to užili a všetko chutilo úplne skvele.



Celý event trval viac než tri hodiny ale bol to super zážitok. Bola som už na viacerých kurzoch varenia, ale tento mal jednu veľkú výhodu. Všetko som si vyskúšala sama. Žiadne, jeden nakrája zeleninu a druhý medzitým pripraví mäso. Keď sa totiž chcete naučiť niečo nové je lepšie si to raz vyskúšať ako dva krát vidieť. Takže odporúčam!