Veľkú noc sme plánovali stráviť vo Vysokých Tatrách. Celú dovolenku som si predstavovala ako veľký gastro výlet... Realita bola síce trochu iná ale napokon to stálo za to.
Vždy keď sa vyráža na dlhšiu cestu zvyknem pripraviť desiatu. Doma urobená mi jednoducho chutí viac. Neskorý príchod z práce a neobyčajne skoré ranné vstávanie (o 5 hodine rannej) mi prekazili plány a vyhrala lenivosť. Nevadí, kúpime na pumpe, hovorila som si. Naneštastie na celej trase z Bratislavy do Tatier nemali tú, ktorú mám rada. Do kelu! Experimentovať s bagetami na pumpách sa fakt neoplatí! Jedna horšia ako druhá. Ale o tom som nechcela písať :)
Po príchode do Tatier sme mali asi hodinku času kým sme sa mohli ubytovať, tak sme vyrazili na obed. Nuž, to bol stret s realitou. Neobjednali sme si žiadny gurmánsky zázrak ale obyčajný barbarský vyprážaný syr. Mám ho rada. Raz za čas a s poriadnou tatárskou omáčkou. To čo sme dostali na stôl okolo syra ani nešlo. Vo fritéze vysmažený syr pochybnej kvality - podľa štruktúry to bol jeden z tých lacných syrov, ktoré obsahujú rastlinné tuky a nikdy sa neroztopia. Tatárska kupovaná a jediná pridaná hodnota kuchára spočívala v najkrájaní zeleninovej oblohy. Pri cene skoro 7 eur jednoznačne kauf celej dovolenky. Bohužial neviem ako sa tá reštaurácia volá, pri vchode bolo napísané len, že "Reštaurácia" a tuším ešte cukráreň.
Zlý prvý dojem napravila reštaurácia AL LAGO v hoteli Solisko. Boli sme tam ubytovaní a únava a zlé počasie nás našťastie prinútili neexperimentovať a zostať pekne "doma". Talianska reštaurácia na Štrbskom plese. Táto predstava mi ešte v Bratislave spôsobovala husiu kožu ale nakoniec som bola tak spokojná, že sme odtiaľ ani päty nevytiahli. A čo dobré sme ochutnali?
Keďže sme nechceli jesť mäso, riskla som dubákové rizoto. Fúha...bola som milo prekvapená, prišlo to pravé talianske.
Okrem toho sme ochutnali aj cestoviny s dubákovou omáčkou, ktoré boli rovnako dobré. Cestoviny síce neboli čerstvé ale napriek tomu úplný nadštandard.
Na druhý deň sme neodolali ani polievkam a vyskúšali sme demikát a zemiakovo-hubovú. Super, žiaden glutamán ani univerzálna chuť.
Po neskorom obede sme si na večeru dali niečo menšie. Voľba padla na pizzu 4 druhy syra. Obyčajne som pri tejto pizze obozretná, ale tu sa nebolo čoho obávať. Kombinácia mozzarelly, gorgonzoly, syra pravola a parmezánu oproti údenému syru, nive a bambínu pôsobila exkluzívne.
Raňajky boli ok. Čakala som väčší zázrak ale to už asi boli veľké oči z obeda a večere.
Nikdy by ma nenapadlo, že Veľkú noc strávim s talianskou kuchyňou ale som rada, že som sa vyhla všade číhajúcim polotovarom, pančovanej bryndze a univerzálnym omáčkam. :)
Ešte som nespomenula, že podávali najlepšiu kávu široko ďaleko.
Tú sme po prechádzke skúšali aj v reštaurácii Toliar ale bola taká hnusná, že som len ochutnala. Po otázke na čašníka, čo je to za kávu, nezaváhal a chytil moju šálku prstami za okraj, otočil ju a ukázal nám logo kávy namiesto odpovede. Po tomto odbornom výklade s názornou ukážkou ma prešla aj chuť na slivkové knedle s tvarohom, ktoré som si chcela objednať. V kaviarni mali ešte jeden zlepšovák. Tento malý prístroj ma naozaj pobavil :)
Cestou späť do Bratislavy sme sa obligatórne zastavili na salaši Krajinka. Široko ďaleko jediná možnosť ako sa cestou slušne najesť. Taká istotka. Tentokrát sme si dali baraní kotlíkový guláš, ktorý podávali s vynikajúcim bielym chlebom. Guláš podávajú ako polievku, stačí to však ako plnohodnotná porcia.
K tomu sme si dali ešte slivkové knedle so strúhankou a neodolali sme ani jahňaciemu kolenu.
Zážitok je aj návšteva pekárničky. Malý domček, ktorý Vás omámi nádhernou vôňou čerstvého pečiva.
Vzali sme biely chlieb, koláče a s príjemným pocitom sme vyrazili domov!
Vzali sme biely chlieb, koláče a s príjemným pocitom sme vyrazili domov!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára